„Neexistuje rastlina, ktorá by bola ľudom viac užitočná ako je táto, je dokonca výnosnejšia ako obilie“ toľkoto v článku o konope“ (Traité du chanvre), od Marcandier, ktorý v 18. storočí vychádzal vo viacerých európskych štátoch. Táto perfektná prospešnosť konope začína už pri práci na poli, pretože neexistuje žiadna iná úžitková rastlina, ktorá pri pestovaní urobí menej práce ako Cannabis (konope)
Pri náraste až do 4m vznikne akýsi poriadna džungľa.
Ak je konopné semienko, ktoré v strednej Európe je niekedy medzi v strede apríla až v strede apríla posiate, čiže prvýkrát osadené do zeme – dostatočne hlboko, aby bolo chránené pred apetítom svojich voľne žijúcich priateľov, vtákov – môže sa tak roľník pre nasledujúce 100 dní pokojne venovať iným úlohám. Cannabis si poriadia i s možnou burinou, pričom nasadia i enormne rýchle tempo rastu v tento deň: po 3 mesiacoch dokážu steblá konope vystreliť do výšky 4 m a tým zatienia so svojimi listami už po krátky čas každú konkurenciu okolo miesta, kde sa nachádza slnko. Silný pach rastliny odpudí dokonca i zvieracie parazity, preto pri pestovaní konope nemusia byť nasadené žiadne pesticídy a herbicídy. O jednej zriedkavej výnimke známeho škodca, nazvanej ako „strakoš konope“, nemá konopné pole žiadnych prírodných nepriateľov – a adekvátne menej priateľov v priemysle prípravkov na ochranu rastlín.
Vďaka pestovaniu bez chemických prísad a jeho „vynikajúcim“ vlastnostiam Anti-Unkraut (Anti-burina) zanecháva konope pre ďalšie rastliny optimálnu preparovanú pôdu, pričom jemné žilky koreňového systému prerástli a skyprili celú pôdu. Pšeničné alebo zemiakové pole, na ktorom bolo pred rokom posadené konope, prinesie viac ako 10% výnos, tak znelo skúsenostné pravidlo talianskeho roľníka začiatkom 20. storočia. Ešte pred každým použitím ich produktov je konopná rastlina taká ako ideálna medziplodina, je ziskom pre poľnohospodárstvo a ako i vedecké pokusy preukázali, je v pozícii, v ktorej dokáže vyčistiť otrávenú pôdu ťažkým kovom. Škodlivé látky, ktoré boli prijaté zo zeme, sa usádzajú iba na listoch – ktoré sú odstránené – nie v steblách ani vláknach, ktoré môžu byť ďalej spracované.
Pre získanie vlákien sa tieto rastliny vysádzajú tesne vedľa seba.
Čo sa týka pôd, patrí konope k nenáročným rastlinám a rastie skoro na každom poli – aby sme jej potenciál rastu využili a aby sme dosiahli vysoké zisky potrebuje okrem dostatočného množstva vody aj výživnú pôdu. Ak zasejeme konope pre zisk vlákien, vyberú sa semienka vo vzdialenosti niekoľkých centimetrov. Husto postavené rastliny rastú ďalekosiahle ako dlhé, bezlisté steblá do výšky a vypestujú sa na vrcholoch listov a kvetov. Ak by rastliny boli výlučne zasadené pre zisk semien, zasejú sa vo väčšom odstupe, aby sa prostredníctvom pučania bočných výhonkov mohli vypestovať čo najviac kvetov a semienok.
V EU je povolených približne 40 druhov konope. Vďaka nízkemu obsahu THC sú kvety týchto konopných druhov nevhodné na pestovanie marihuany alebo hašišu, pričom vykazujú všetky veľmi dobrú vyťaženosť vlákien. Približne z 50 kíl osiva, ktoré pri pestovaní sú zasiate hlavne pre zisk vlákien na jeden hektár, sa po 20 dňoch po zasiatí vytvoril na poli hustý zelený koberec. V rozmedzí 3 mesiacov vyrastie tento do opravdivej zelenej džungle – vďaka vode, slnku, dusíku a iných látok, v zemi sa teda nachádza tisícnásobok osadených semienok pre úrodu: gigantické množstvo približne 50 ton biomasy. V južnom stupni zemepisnej šírky, približne v Kalifornii a Kentucky, dokonca došlo kvôli rýchlemu rastu rastliny k dvojitej žatve za rok. Kto sa aspoň raz nachádzal „v zelenom pekle“ konopného poľa, ktoré je zrelé k žatve, môže bezprostredne pochopiť, prečo bolo konope pridelené bohyniam plodnosti ako svätá rastlina – Cannabis je „The Mother of Green“.
