„Ľahšie je totiž ťave prejsť cez ucho ihly, ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva“- ak by sme sa riadili týmto známym Ježišovým slovom v Lutherovom preklade, tak bol Ježiš niečo ako surrealista.
Pre obyvateľov juhozápadnej Číny a na severe Vietnamu miest Bai a Hmong-Miao je konopná rastlina až dodnes stredobodom ich hospodárstva a kultúry.
Ťavy, ktoré prejdú uchom ihly, očakávame skôr na obrázkoch Dalího ako v Svätom písme. Skutočne sa ťavami, ako to znie v gréckej predlohe Lutherového prekladu, neoznačovali zvieratá, ale povrazy z konope, s ktorými bola grécka flotila spojená. „Ľahšie je totiž prejsť konopnému lanu cez ucho ihly…“ – citácia z biblie siaha ku každodennému porovnaniu – a Lutherova korektúra, resp. chyba v preklade priniesla v tento deň skryté odhalenie konopnej histórie. Nielen v gréckych ťavách sa skrýva konope, ale i v dnešnom zaužívanom anglickom slove pre plátno – Canvas – a presne to isté slovo používal aj podľa San Francisco emigrujúci franský krajčír Levi Strauss pre jeho v roku 1873 patentované texasky – prvé džíny. Žiaden iný materiál by skúšku v pretrhnutí, ktorá je zobrazená ako ochranná značka tovaru nevydržal – dva kone ako skúšajú nohavice roztrhnúť-, okrem nezničiteľnej plachtoviny z konope, ktorú Strauss používal. Pre svojich zákazníkov, teda pre zlatokopov pracujúcich často vo vode, bola zaujímavá pevnosť ťahu ich pracovných nohavíc. Inak ako ostatné vlákna dokázalo konopné plátno nasať mnohonásobok svojej vlastnej hmotnosti, bez toho, aby utrpeli škody a aby sa rozpadli. Táto „pevnosť satia“ konopných vláken bola pred víťazným ťažením umelých vláken absolútne jedinečná a urobila z konope nevyhnutnú surovinou. Nielen pre robustné oblečenie a uniformy, vozové plachty a stany, ale predovšetkým na všetky morské účely: pre laná a plachty u jedného jedinečného veľkého plachtára je potrebných vyše 60 tón konopných vláken.
„Para namiesto plachetnice “ a „Nylon namiesto ľanových košieľ „…
Veľký spriadací stroj v Rumunsku....
Takto by sa dal v skratke opísať rozpad trhovej ekonomiky s konopnými vláknami: lacný import bavlny pre oblečenie, lacné náhradné vlákna z kolónii ako juta a sisal a od roku 1930 umelé vlákna, ktoré nahradili konopné vlákna v strede 19. storočia novou, zdanlivo bezplatnou surovinou: lesom. Prostredníctvom nových strojov pre drvenie stromov a chemikálii pre glejenie bola táto menejhodnotná surovina, teda drevné vlákno, v porovnaní s konope, uprednostnenou surovinou pre výrobu papiera. Fakt, že konope na tej istej ploche dodáva 4-5krát toľko papieru ako les, hralo v tejto dobe podradenú rolu, stromy predsa rástli samé od seba a museli byť iba porezané, až v mladšej dobe, keď si mnohí uvedomili klimatické dôsledky holorubu planéty, mohlo by sa konope raz stať aj akýmsi záchrancom v núdzi. Z ekonomického hľadiska sa konopné vlákna pre výrobu papiera stanú opäť konkurencieschopné, keď ekologické škody, ktoré spôsobil holorub dažďových lesov sa zaráta do rozpočtu drevného papiera. To isté platí pre textílie z bavlny: 50% všetkých pesticídov sa spotrebujú v pestovateľskej oblasti ako USA iba na bavlnu. Pokým tieto dramatické škody, ktoré spôsobuje toto jedovaté nasadenie, sa preukáže na cene lacných „bavlnených tričiek“ – tak dlho musia textílie z konope, pri ktorých pestovaní sa nepoužívajú žiadne pesticídy, zostať vysokohodnotným produktom pre iba úzky kruh zákazníkov. Aj technické vlákna – v oblasti izolačného materiálu a automobilovej produkcii, taktiež i pre výrobu špeciálnych papierov (cigaretový papier) – si konope získalo svoj pôvodný trh späť. Dokonca i na džínsoch, tričkách a košeliach z konope – i keď dvakrát tak drahé ako bavlnené oblečenie – nechcú už mnohé používateľky a používatelia viac zanevrieť. Na kožu sa dostanú bez toxínov a pritom disponujú vďaka perfektnej regulácii vlhkosti vláken jedinečnou vlastnosťou nosenia: „Cool when it’s hot, hot when it’s not.“
