„Konope je spolu s ľanom jedným z najužitočnejších rastlín, čím požehnal dobrý Boh túto zem “ píše sa v jednej nemeckej „učebnici a čítanke pre dievčenskú školu“, z roku1807: „Samčie a samičie kvety tejto rastliny stoja na dvoch rôznych rastlinách, samčie konope kvitne najprv, aj vytrhať ho je možné až po odkvitnutí, pretože vtedy dosiahol svoju zrelosť. Samičie konope musí zostať tak dlho stáť, kým semeno dozreje, až potom môže byť vytiahnuté.“
Pri samotnom procese rastu dokáže konope vyrásť do výšku 4m a tým vznikne akási poriadna džungľa.
Rozdelenie pohlaví konopnej rastliny je podobné ako u človeka, pri úplnej presnosti 50/50, inak ako je to u nás ľudí, nemožno hneď pri ,,zrode“ odlíšiť samčiu rastlinu od samičej – až v poslednej fáze rastu, keď začína čas rozkvetu, vtedy možno vidieť ,,malú odlišnosť“. Samčie rastliny vytvárajú malé peľové vrecúška, z ktorých sa opelia chlpaté a živičné „indikátory“ samičích kvetov. Rýchlejší čas zrenia samčích rastlín prinieslo v pred industriálnom období dvojnásobné vynaloženie síl pri zbere, pretože samčie rastliny, ktoré boli zrelé na žatvu boli zozbierané ručne – ak by zostali stáť dlhšie, teda, až kým by dozreli samičie rastliny, steblo týchto rastlín by zdrevnatelo a nebola by viac vhodná pre výrobu vlákien. Predovšetkým pre získanie priadze, pre bielizeň a oblečenie, pretože tieto skoro zrejúce a krehké stonky samčích rastlín sa uprednostňovali k ďalšiemu používaniu, resp. výrobe. S industrializáciou pestovania konope a so zavedením techniky kosenia sa zmenili i metódy žatvy. Pre získanie semien sa objednali separátne polia, kým k získaniu vlákien sa zberali samičie rastliny ešte pred zrelosťou semien spoločne so samčími. Roľníci sa často snažia aj o ich spájanie: tým, že si vezmú na vedomie menšiu výťažnosť vlákna a niekoľko nedozretých semien, zozbierajú ale oba produkty z rovnakého poľa.
Tu sa ukazuje, že tieto rozmanité možnosti využívania konope prinášajú zo sebou i určié problémy – rovnako ako ich mohutný rast, čo v pred industriálnom období malo za následok, že žatva konope bola tou drahocennou prácou na poli. Po zrezaní konopných stebiel zostanú tieto na poli, nastáva proces sušenia. Počas tejto doby začína i proces hnitia, tzv. máčanie konope, čo vedie k uvoľňovaniu jednotlivých vlákien zo steblového dreva. Pritom sú tieto steblá zabalené do snopov alebo sú na zemi viackrát obrátené-ak ich sýta zelená dostane nádych tmavohnedej farby, vtedy môžete začať so žatvou.
Akú výzvu znamená zelená džungľa konopného polia aj dnes, sme mohli zažiť v roku 1996, kedy sa po desaťročiach totálneho zabudnutia a zákazu pestovania konope v Nemecku, mohlo začať opäť prvýkrát s pestovaním konope. Prvá žatva konope v novoveku mala byť zachytená prostredníctvom televízneho tímu a fotografov, náležite v obraze, ale traktor, ktorý bol vybavený príslušnou žacou lištou zostal po niekoľkých metrov stáť: nože boli preťažené mohutnými konopnými steblami a zlomené. Medzičasom sa problém vyriešil, po pol storočí nečinnosti sa ľady vo výskume a technike konope pohli ďalej – s posilnenými, dvojitými žacími lištami dokážu byť dnes zozbierané za jednu hodinu až 2 hektáre konope, so špeciálnymi strojmi až do 3,5 hektárov.