Semena konope sú tie najhodnotnejšie a výživné semená v celej ríši rastlín. Toto tvrdenie si môžete veľmi ľahko overiť, a to tým, že na semienka privoláte špeciálnych expertov – vtákov – ako znalcov.
Položte na parapetovú dosku alebo terasu rôzne druhy semienok – obilie, slnečnice, sezam, to čo máte pri ruke- a doložte do radu aj pár semienok konope. Stiahnite sa na Vašu pozíciu pozorovateľa a čakajte na prvý prílet „expertov“ – je jedno o ktorý druh vtáka sa bude jednať, vždy siahne každý vták ako prvé po semienkach konope. Táto jednoznačná preferencia si zakladá na dobrých dôvodov: žiadne iné semienko neobsahuje také množstvo esenciálnych mastných kyselín a proteínov a istú vyváženosť ako semienka konope.
„Urob to najlepšie z indických konopných semienok a posej ich všade“, nariadil prvý americký prezident, majiteľ farmy George Washington svojmu správcovi veľkostatku. Jeho neskorší nasledovník Thomas Jefferson sa pokúsil ako veľvyslanec v Paríži zaobstarať si veľmi dobré konopné semienka z Turecka a Číny, ktoré boli čínskym mandarinkám tak vzácne, že ich export bol potrestaný ako ťažký zločin. Ďalší diplomat a vedec, Benjamin Franklin, založil v USA prvé podniky, v ktorých sa vyrábal konopný papier. Nielen títo traja menovaní štátnici stáli, čo sa týka ich angažmá o konope, v tradícii, ktorá siahala späť do storočí. Celosvetovo vyšiel prvý písomný zákon o konope okolo roku 800 a vydal ho Karol Veľký, vo svojom „Capitulare“ zaviazal poddaných k pestovaniu konope, roľníci mohli svoje dane zaplatiť konopnými semienkami. Táto akceptácia semienok ako peňažnej hodnoty platila až do 19. stor.
Popri jej vlastnosti ako vysokokvalitnej živiny sú plody konope, ktorých správny botanický názov znie ,,orechy“, je v prvej línii informačný balíček, nositeľ genetickej informácie. Cannabis sativa L., inak nazývané Spezies, ktorá na základe tejto genetickej informácie rastie, pričom „sativa“ znamená toľko ako ,,pestovaný, kultivovaný a písmeno L ako Linnaeus.
Švédsky zakladateľ modernej botanickej taxonómie rozlišoval od pestovaného konope ešte inú, druhú sortu, Cannabis indica, čo viedlo viac ako 200 rokov k názoru, že existujú dva druhy konope. Až táto doba a predovšetkým veda vychádza iba z jedného druhu, z ktorého sa dajú vyšľachtiť rôzne varianty ako Cannabis indica alebo Cannabis ruderalis. Práve tak ako rôzne variety konope, tak aj obsah živice samotnej rastliny a omamný Tetrahydrocannabibol (THC), ktorý sa nachádza v živici sa môžu prostredníctvom rôznych vplyvov, ako sú šľachtenie a klíma, meniť. Tie druhy konope, ktoré sú v súčasnosti povolené v EU k pestovaniu, obsahujú iba veľmi nízky obsah THC (pod 0,3%), ktoré sú pre produkciu hašišu a marihuany nevhodné. Na druhej strane bolo doposiaľ vypestované i také druhy konope, ktorých špička kvetov obsahuje viac ako 20%, čo je predurčené pre medicínske účely.
Na semienku, ktoré je nositeľom genetickej informácie, nemožno nič zbadať, taktiež neobsahujú semienka konope žiadne omamné zložky. Za to ale toľko proteínov, tukov a živín, že hore uvedení operení experti budú považovaní za vážnych nepriateľov čerstvo osiateho konopného polia – semená by mali byť osadené minimálne 5cm hlboko do zeme, aby boli chránené pred zobákmi. Taktiež sa to odporúča, cirka po 100 dňoch, keď semienka vyzreli po sejbe do kvetov. To, že bol vynájdený strašiak na vtáky, môže ďakovať pravdepodobne tejto absolútnej pochúťke všetkých vtákov. Ďalej hodnotnému výživovému balíčku a genetickej informácii, ktoré si pre nás pripravila príroda.
