Konope sa na našom území tešilo najväčšej obľube v 19. storočí – pestovalo sa až na 20 000 hektároch pôdy. Za feudalizmu bola táto priemyselná rastlina na území dnešného Slovenska dokonca rozšírenejšia, ako ľan.
Ako som už spomínal, jej kultivácia sa postupne znižovala až do roku 1988, kedy prakticky zanikla. Stalo sa tak aj napriek dlhej tradícii a veľmi vhodným zemepisným podmienkam, ktoré jej Slovensko dokázalo poskytnúť. Československým pestovateľom sa podarilo vyšľachtiť aj našu najznámejšiu domácu odrodu – Rastislavickú konopu. Táto vtedy zaberala až 3/4 celkovej osevnej plochy v republike.
Konope sa najlepšie darí v humóznych, hlbokých, hlinitopiesočnatých a ílovitohlinitých pôdach s pH 6,0 až 7,0. Ideálnym pôdnym typom sú pre ňu čiernice, černozeme a hnedozeme – nedarí sa jej na pôdach kamenistých a štrkovitých. Konopa obľubuje roviny, znesie však aj mierny svah. Čo ešte predurčuje túto najproduktívnejšiu európsku priadnu rastlinu byť znovu jednotkou na našich poliach? Hneď sa to dozviete, poďme však pekne – poporiadku.
Ani Slovensko už na konopu nepozerá cez prsty!
Donedávna bolo najväčším problémom technickej konopy to, že sa na ňu hľadelo ako na psychotropnú a omamnú látku. Na jej pestovanie bolo potrebných viacero povolení, čo takmer všetkých záujemcov o jej pestovanie znechutilo a odradilo. V súčasnosti už aj na Slovensku postačí len obyčajná žiadosť a poľnohospodár môže určené druhy konope pestovať bez povolenia. Takto to funguje aj v iných krajinách EÚ. Vybrané druhy konope sú presne definované v katalógu poľnohospodárskych plodín Európskej únie.
Rozdiel medzi technickou konopou a marihuanou je vo výške obsahu psychoaktívneho THC. Priemyselné konope má obsah THC zanedbateľný – do 0,2%, čo v žiadnom prípade nemôže u konzumenta vyvolať omamné účinky. Zabrániť nelegálnemu pestovaniu konope s vyšším obsahom THC majú pravidelné kontroly spojené s odoberaním vzoriek. Ostáva nám len veriť, že ak to vo vyspelom svete okolo funguje – bude aj u nás.
Konope oživuje pôdu a pomáha udržateľnému poľnohospodárstvu. Ako to dokáže?
Listy konopy počas celej doby jej rastu opadávajú, je to prirodzený jav. List sa po dopade na zem začína postupne rozkladať. Výživné látky, ktoré sú v ňom obsiahnuté, sa pomaly uvoľňujú a prenikajú do pôdy. Pôdu tak významne regenerujú a obohacujú o potrebné živiny – zabezpečujú tak lepšiu úrodu v nasledujúcom roku. Nespotrebované zvyšky konope je možné spolu so strniskom znovu zaorať do pôdy.
Konope je ideálnym prostriedkom na podporu trvale udržateľného poľnohospodárstva, ktorého základom je striedanie pestovaných plodín na tom istom poli. Takto sa správne docieli zachovanie a rozmanitosť živín v pôde. Nakoľko jeden cyklus konope trvá od sejby po žatvu iba 4 mesiace, je táto rastlina vhodnou voľbou pre fungovanie tzv. rotačného poľnohospodárstva. Jednoduché, ale účinné riešenie, však?
Konope zabraňuje erózii pôdy – jeho využiteľnosť je 100%!
Korene konope dosahujú dĺžku až 2 metre a rastú neuveriteľne rýchlo. Spleť koreňov pomáha udržiavať pôdu pekne pospolu, čím predchádza jej neželanej erózii. Korene pôdu aj primerane prevzdušňujú a sú potravou pre prospešnú pôdnu faunu. Kvalitu pôdy tak dokážu nielen udržať, ale “mŕtvu“ zem aj účinne revitalizujú. Z konope je možné vyhotoviť až 25 000 rôznych výrobkov, vedeli ste to? Využiteľná je úplne celá rastlina – listy, stonka, korene, ale aj semená. Nič nevýjde navnivoč – proste sen každého poľnohospodára!
Zbavuje okolie toxínov a zamedzuje odlesňovaniu!
Významnou a dôležitou je schopnosť konope absorbovať zo svojho okolia toxické látky a škodliviny . Dokáže tak bez prispenia človeka zbaviť vzduch a pôdu nebezpečnej záťaže. Stačí urobiť len jedno – zasadiť ju. Odlesňovaniu môže konope zabrániť tak, že nahradí drevo ako zdroj suroviny na výrobu papiera. Konope má vyšší výnos vlákniny ako drevo. Ak využijeme fakt, že žatva konope je možná aj niekoľkokrát do roka, ale upotrebiteľný strom rastie až 20 rokov – máme vyhraté. Vnucuje sa mi otázka, prečo to tak už dávno nefunguje?
Konope ako zdroj energie – všetko v BIO kvalite!
Stonku konope je možné po žatve jednoducho zviazať, zlisovať a následne použiť ako kurivo – horí výborne. Alebo – škroby získané z celulózy v dužine môžeme fermentáciou zmeniť na alkoholové palivo, metanol, etanol a plynný metán. Z jedného priemerne vynášajúceho hektára konope sa tak dá vyrobiť až 4500 litrov metanolu. Ak ku získanému metanolu pridáme konopný olej, vznikne dokonalá bionafta.
Až 40% objemu konopného semena je možné spracovať na olej – z jedného hektára konope ho tak získame aj 400 litrov. Konopný olej má viskózne a spaľovacie hodnoty veľmi podobné, ako olej vykurovací. Keď ku konopnému oleju pridáme potrebné množstvo metanolu – vyrobili sme palivo veľmi blízke nafte. Motor fungujúci na takéto biopalivo nielenže vyprodukuje o 75% menej pevných častíc a sadzí, ale aj výrazne menej oxidu uhoľnatého (CO).
A práve tadiaľto vedie cesta ku zastaveniu zmeny klímy a globálneho otepľovania, ale aj ku celkovému ozdraveniu a záchrane našej planéty. Alebo sa mýlim?
Článok pre vás pripravil Vojtech
Vášnivý fajčiar a externý copywriter, spracuje akúkoľvek tému pútavo a zrozumiteľne. Podelí sa s vami o skúsenosti, ktoré majú cenu zlata a informácie, ktoré inde nenájdete.
