Konope patrí spolu s chmeľom do čeľade Cannabaceae (Cannabina-ceae- konopnatých), taktiež do radu Urticales, teda žihľavotvaré. V poslednom čase sa čeľaď Cannabaceae zúžila a jeho druhy sa začali zaraďovať do čeľade Moraceae (murušovníkovitých).
Ako krajina pôvodu konope sa považuje Centrálna Ázia, odkiaľ sa konope rozšírilo do celého sveta – s výnimkou púšti, trópov a polárnych oblastí. Konope je jednoročná rastlina, ktorá dorastá podľa druhu a polohy do výšky 2-7m a je buď viac alebo menej rozvetvená.
Konope je dvojdomá (obojpohlavná) rastlina. Samčie rastliny (samčie konope ) sú rozvinuté slabšie ako samičie (samičie konope), ktoré sú viac rozvetvené a hustejšie pokryté lístím, taktiež neskôr dozrievajú. Zriedkakedy sa objaví konopný hermafrodit (Intersex), ktorý je dedičný. Dajú sa rozlíšiť samičie rastliny so samičími a samčími kvetmi (samičie odrezky) prípadne s výlučne samčími kvetmi (samičí samčekovia) a samčie rastliny so samičími a samčími kvetmi (samčie odrezky).
Z 30 až 40 dlhého, drevnateného, vretenovitého koreňa sa rozvetvia početné, sčasti veľmi silné bočné korene. Tie dosahujú dĺžku od 200cm, pričom korene môžu siahať až do hĺbky 115cm, pri dobrej pôde aj 200cm. I keď sa zdá, že koreňový systém je dosť silný, je vo vzťahu k rozmeru a rýchlosti, s ktorým rastú horné časti, relatívne slabo rozvinutý.
Zelená, vo veku drevnatá stonka je pokrytá chĺpkami a žľazami a má hranatý tvar. Priemer závisí od hustoty semienka a pohybuje sa od 6 do 60mm. Vo floéme (lyková časť) sa vytvárajú prostredníctvom primárneho rastu 15 až 35 zväzkov vlákien, ktorý obklopia v jednom alebo dvoch radoch celú drevenú časť. Primárne zväzky vlákien (cievne zväzky) tiahnu celým výhonkom, pričom sekundárne , ktoré sa vkladajú neskôr, siahajú iba do polovice stebla a sú tým pádom i menej hodnotné.
Úžitok na dlhých vláknových zväzkoch s dĺžkou až do 200cm a teda zisk kvalitného vláknitého materiálu závisí od podielu primárnych vláknitých zväzkov.
Dlhé stopkaté, hlboké listy s tmavozelenou vrchnou časťou a bledozelenou spodnou časťou listu sa skladajú z 1až 11, spravidla z 5-9 zúbkovaných, tenkých, lancetových čepelí. Vrchná a spodná časť je pokrytá žľazami a chĺpkami. Malé, priam nenápadné konáre sa nachádzajú v pazuchách horných listnatých kvetov. Samčie kvety pozostávajú iba z piatich visiacich tyčiniek a taktiež z množstva okvetných lístkov. Samičie kvety obsahujú iba redukované pohárikovité okvetie s jedným lístkom, ktorý obaľuje jediný semenník s vajíčkom. Aj pri mrazoch sú tieto obalené vo forme kapucne z hlavného listu. Dva dlhé piestiky vyčnievajú z hlavného listu. Opelenie prebieha prostredníctvom vetra. Jednosemenné, najvyššie, oblé stopkaté rozdrvené olúpané semeno (achéna), nazývané tiež oriešok, je dlhé 2 až 6mm a má priemer od 2 do 4 mm. Semienko, klíčiace či už za denného svetla alebo i v tme (neutrálne) obsahuje zaoblené embryo, ktoré zaberá najväčšiu časť semena. Konope rastie najlepšie v zónach s miernou klímou (13 až 22 Celziových stupňov), znesie však aj vyššie aj nižšie teploty. Mladé rastliny znesú aj ľahší nočný mráz od -3 do -5 Celziových stupňov.
Konope je preto vhodné na pestovanie predovšetkým v miernych zónach, v oblasti Stredného mora a v subtrópoch. (Körber-Grohne 1988).
