Práca s konope – od rastliny k domácemu produktu

 

Ako ľudia po prvýkrát objavili využitie konope, nie je doposiaľ známe, avšak za touto otázkou stoja tri hlavné zložky rastliny: niekto ochutnal semienka a zachutili mu, na ceste ležala skoro zahnitá konopná stonka, ktorej vlákna poskytli pevná laná a siete alebo suché konopné rastliny, ktoré sa používali na výrobu ohňa a dym kvetov, ktorý obsahoval THC, rozvinul svoj psychoaktívny účinok.

Kým kvetenstvá so semienkami ako plodmi dokážu byť jednoducho zožaté – semienka sa prostredníctvom obvyklého spôsobu vymlátia z konopnej slamy a následne vysušia –produkcia vláken si vyžaduje viacero pracovných postupov. Steblo konope obsahuje okrem drevnatej časti, tzv. pazderie, medzi 20% a 30% vláken, ktoré ju z vonkajšej časti obklopujú. Prostredníctvom sušenia a máčania na poli sa uvoľňuje značná časť rastlinného gleju, ktorý udržuje vlákna a drevo pokope, čo následne umožňuje mechanické oddelenie vláken. Aby sme obišli alebo aspoň skrátili proces máčania na poli, ktorý je závislý od poveternostných  podmienok, boli už od stredoveku tieto usušené konopné snopy namáčané na niekoľko dní v riekach alebo vo vlastných vybudovaných nádržiach – aby potom, po opätovnom sušení boli pripravené k tzv. lámaniu. Čo dnes vykonávajú veľké drviče s dvojvalcami, v predindustriálnom období to vykonávali ručne pomocou drevenej trlice: steblá boli tak často lámané, kým sa pazderie neoddelolo. Po lámaní  nasleduje druhý pracovný postup, tzv. mlátenie, kde sa vlákna zbavia drevnatých zvyškov a tie v závislosti od ďalšieho použitia sa ďalej čistia a zjemnia. V 19. stor. s nástupom industrializácie sa proces konopnej žatvy a výroba vláken pomaly mechanizovala – po celej Európe vznikli konopné fabriky, ktoré roľníkom odobrali ich usušenú slamu a prevzali ju na ďalšie spracovanie. Pritom tieto drevnaté časti rastliny dodávali spravidla energiu týmto parným strojom, a tak sa z tohto vykľul akýsi začarovaný kruh. Toto drevnaté pazderie slúži nielen ako zdroj energie, ale kvôli vysokému obsahu celulózy aj ako surovina na výrobu papiera, ale tiež ako podstielka pre zvieratá a je istým dodávateľom drevotriesok a izolačného materiálu – takto ako sa na prvý pohľad zdá, i ten najmenej hodnotný produkt rastliny má značné využitie. Vlákna tvoria, v závislosti od jemnosti rozotretia a dĺžky, východiskovú látku pre mnohé iné produkty – najhodnotnejšie sú tie vyčesávané dlhé vlákna, z ktorých sa tvoria súkna a tkané látky, ako i najpevnejšie a najodolnejšie nite a laná. Mnohé pokusy v tejto dobe poukázali na to, že konope je, čo sa týka pevnosti v ťahu, lepšie ako sklené vlákno, čo ho robí vhodnejším pre armovanie pre betón a stavebných častí. Krátke vlákna slúžia taktiež na výrobu nití alebo ako surovina pre tlmiace a izolačné rohožky.

Automobilový diel z konopných vláken

Začiatkom 20. storočia sa výroba vláken z konope ocitla v nevýhodnom technologickom rozpoložení – vďaka jednoduchej technike a otrokárskej práci sa uvoľnil import bavlny konope a ľanu ako textilných vlákien č.1 v Európe, z dobývaných oblastí sa dostávali na trh lacnejšie exotické vlákna ako sisal alebo juta. Trvalo to až do 30-tych rokoch kým sa táto technická štrbina uzatvorila, v roku 1938 bol v americkom časopise „Popular Mechanics“ uverejnený článok, ktorý sľuboval „Nový miliardu dolárový zber“, pretože konečne bol vynájdený stroj, ktorý vyriešil asi tak 6000 rokov starý problém…tak stačilo iba nízke pracovné nasadenie, aby konopné vlákna boli dostupné k speňaženiu.“ Avšak tento článok prišiel neskoro – niekoľko mesiacov predtým, priniesla koalícia pozostávajúca z vládnych úradníkov, chemického a papierenského priemyslu  a polície prostredníctvom kongresu  tzv. „Marihuana Tax Act“, ktorý pestovanie konope od roku 1938 v USA – a po 2.svetovej vojne aj v západnom svete – skoro pochoval. Nastala epocha Cannabis-prohibície (konopného zákazu) a táto epocha zabránila v nasledovných 6 desaťročiach spojenie úžitkovej rastliny s priemyselným obdobím. Až opätovné objavenie konope ako suroviny v 90-tych rokoch spravila z tejto tabula rasa vo výskume a technike koniec.

0 komentárov k článku “Práca s konope – od rastliny k domácemu produktuPridajte vlastný →

Pridaj komentár